Život Prešova
online
online
Pred 15 rokmi zažil Londýn najkrvavejší teroristický útok
07.07.2020 Celý región
Londýn
7. júla (TASR) – Metropola Spojeného kráľovstva zažila v ten deň
najkrvavejší útok vo svojej novodobej histórii - dátum 7. júl 2005
znamená pre Britov to isté ako pre Američanov 11. september 2001 a pre
Španielov 11. marec 2004.
Od série teroristických útokov v Londýne, pri ktorých prišlo o život 56 ľudí, vrátane štyroch atentátnikov, uplynie v utorok 7. júla 15 rokov.
Poldruha roka po tom, čo teroristi udreli na prímestské vlaky v Madride, zažila Európa takmer identický útok. Rovnako ako v hlavnom meste Španielska, aj v Londýne zaútočili na verejnú dopravu – na metro a autobus.
Štyria samovražední atentátnici -- mladí britskí moslimovia Mohammed Sidique Khan (šéf bunky a hlavný strojca atentátov), Shehzad Tanweer, Hasib Hussain a Jermaine Lindsay -- sa stretli vo štvrtok 7. júla 2005 ráno na stanici Luton. Ich ruksaky ukrývali zlovestný obsah: po domácky vyrobené približne 4,5 kg vážiace bomby. Spoločne cestovali vlakom na stanicu King's Cross v centre Londýna, kde sa tesne pred 08.30 h miestneho času (09.30 h SELČ) rozdelili podľa cieľa svojich vražedných misií.
Približne o 08.50 h miestneho času (09.50 h SELČ) explodovali počas necelej hodiny štyri bomby – tri v londýnskom metre a posledná, štvrtá nálož vybuchla na hornej plošine dvojposchodového autobusu č. 30.
Útoky si vyžiadali celkom 56 mŕtvych, vrátane štyroch atentátnikov, a približne 700 zranených, pričom 22 obetí utrpelo vážne až kritické zranenia.
"Ľudia, ktorých sme videli, boli celí zaliati krvou. Krv bola všade okolo, tiekla im po tvárach. Snažili sa otvoriť dvere, ale nešlo to ani s našou pomocou," opísala situáciu jedna z cestujúcich vo výbuchom zasiahnutej súprave metra.
Britský premiér Tony Blair opustil na niekoľko hodín summit krajín G8, ktorý sa práve v tom čase začínal v škótskom Edinburgu a priletel do Londýna, aby sa presvedčil o situácii priamo na mieste.
"Bola to evidentná séria teroristických útokov," vyhlásil niekoľko hodín po výbuchoch. Podľa Tonyho Blaira útoky naplánované práve v súvislosti so začiatkom vrcholnej schôdzky ôsmich najvyspelejších krajín sveta. Navyše, k sérii výbuchov došlo len deň potom, ako získal Londýn právo usporiadať letné olympijské hry v roku 2012.
K útokom sa prihlásili dve islamské skupiny napojené na al-Káidu – skupina, ktorá si hovorí Tajná skupina džihádu a al-Káidy v Európe, a tiež európska divízia neskoršieho "ministra vojny" Islamského štátu abú Hafíza Masrího, pričom motiváciou atentátnikov bola účasť britských vojakov na vojne s Irakom.
Scotland Yard a spolu s ním aj obyvatelia Londýna museli po prvý raz čeliť koordinovanému útoku teroristov hneď na štyroch miestach. Dovtedy predstavovali totiž hlavnú silu terorizmu najradikálnejší stúpenci Írskej republikánskej armády (IRA), avšak vo väčšine prípadov išlo o ojedinelé útoky jednotlivcov.
Pamätník 52 obetiam útokov, autormi ktorého sú architekti Kevin Carmody a Andrew Groarke odhalili v londýnskom Hyde Parku 7. júla 2009. Tvorí ho 52 úzkych oceľových stĺpov vysokých 3,5 metra.
Od série teroristických útokov v Londýne, pri ktorých prišlo o život 56 ľudí, vrátane štyroch atentátnikov, uplynie v utorok 7. júla 15 rokov.
Poldruha roka po tom, čo teroristi udreli na prímestské vlaky v Madride, zažila Európa takmer identický útok. Rovnako ako v hlavnom meste Španielska, aj v Londýne zaútočili na verejnú dopravu – na metro a autobus.
Štyria samovražední atentátnici -- mladí britskí moslimovia Mohammed Sidique Khan (šéf bunky a hlavný strojca atentátov), Shehzad Tanweer, Hasib Hussain a Jermaine Lindsay -- sa stretli vo štvrtok 7. júla 2005 ráno na stanici Luton. Ich ruksaky ukrývali zlovestný obsah: po domácky vyrobené približne 4,5 kg vážiace bomby. Spoločne cestovali vlakom na stanicu King's Cross v centre Londýna, kde sa tesne pred 08.30 h miestneho času (09.30 h SELČ) rozdelili podľa cieľa svojich vražedných misií.
Približne o 08.50 h miestneho času (09.50 h SELČ) explodovali počas necelej hodiny štyri bomby – tri v londýnskom metre a posledná, štvrtá nálož vybuchla na hornej plošine dvojposchodového autobusu č. 30.
Útoky si vyžiadali celkom 56 mŕtvych, vrátane štyroch atentátnikov, a približne 700 zranených, pričom 22 obetí utrpelo vážne až kritické zranenia.
"Ľudia, ktorých sme videli, boli celí zaliati krvou. Krv bola všade okolo, tiekla im po tvárach. Snažili sa otvoriť dvere, ale nešlo to ani s našou pomocou," opísala situáciu jedna z cestujúcich vo výbuchom zasiahnutej súprave metra.
Britský premiér Tony Blair opustil na niekoľko hodín summit krajín G8, ktorý sa práve v tom čase začínal v škótskom Edinburgu a priletel do Londýna, aby sa presvedčil o situácii priamo na mieste.
"Bola to evidentná séria teroristických útokov," vyhlásil niekoľko hodín po výbuchoch. Podľa Tonyho Blaira útoky naplánované práve v súvislosti so začiatkom vrcholnej schôdzky ôsmich najvyspelejších krajín sveta. Navyše, k sérii výbuchov došlo len deň potom, ako získal Londýn právo usporiadať letné olympijské hry v roku 2012.
K útokom sa prihlásili dve islamské skupiny napojené na al-Káidu – skupina, ktorá si hovorí Tajná skupina džihádu a al-Káidy v Európe, a tiež európska divízia neskoršieho "ministra vojny" Islamského štátu abú Hafíza Masrího, pričom motiváciou atentátnikov bola účasť britských vojakov na vojne s Irakom.
Scotland Yard a spolu s ním aj obyvatelia Londýna museli po prvý raz čeliť koordinovanému útoku teroristov hneď na štyroch miestach. Dovtedy predstavovali totiž hlavnú silu terorizmu najradikálnejší stúpenci Írskej republikánskej armády (IRA), avšak vo väčšine prípadov išlo o ojedinelé útoky jednotlivcov.
Pamätník 52 obetiam útokov, autormi ktorého sú architekti Kevin Carmody a Andrew Groarke odhalili v londýnskom Hyde Parku 7. júla 2009. Tvorí ho 52 úzkych oceľových stĺpov vysokých 3,5 metra.
www.ZIVOTPO.sk
